Pred niekoľkými rokmi sme vykonali experiment: Chceli sme zistiť, čoho môže motivovaný tím behom veľmi krátkeho času dosiahnuť, pokiaľ mu poskytneme správne podmienky. Požiadali sme osem firiem, aby pripravili skutočne relevantné inovačné zadanie. Zo 100 študentov sme vytvorili menšie tímy, ktoré tieto zadania spracovali behom nepretržitej 24-hodinovej práce v rámci akcie zvanej inovačný maratón.

Spätná väzba od účastníkov bola ohromujúca: všetci boli nadšení tým, čoho je možné v tak krátkom čase dosiahnuť. Na základe tejto spätnej väzby sme sa rozhodli tento mimoriadny a náročný formát akcie ďalej rozvinúť. Prvý krát sme ho predstavili v roku 2016 na Európskom fóre Alpbach. Inovačný maratón pritiahol mnoho ľudí z vrcholného managementu, ktorí chceli tento prístup uplatniť aj vo svojich spoločnostiach, čo bolo kľúčovým impulzom pre ďalší vývoj projektu. Spoločnosti chceli (alebo skôr potrebovali) zvýšiť svoju inovačnú zdatnosť. Viac-menej, vo firemnej praxi sa toho nedá dosiahnuť behom 24 hodín. Preto sme začali najdôležitejšie základné princípy inovačného maratónu transformovať do metodológie, ktorá by vyvolávala nie len krátkodobé nadšenie. Hľadali sme kombináciu rapídnych, viditeľných inovačných úspechov a udržateľnou transformácii korporačnej kultúry.

Podnikovú kultúru chápeme ako súbor noriem, hodnôt, postojov a správania organizácie. Je to spôsob, akým sa organizácia zaoberá vecami a rieši problémy. Stručne povedané sa jedná o nepísané zákony organizácie. Pokiaľ ide o rozvoj vlastnej firemnej kultúry smerom k väčšej inovačnej zdatnosti, potrebujete vlastne nové, úspešné príbehy, ktoré symbolizujú požadovanú kultúru. A to vyžaduje rámcové podmienky, ktoré organizácii umožňujú učiť sa z nových príbehov o úspechu a následne ukotviť svoje vzory v dlhodobom horizonte.

Tímy rapídnych inovácií

Rapídne inovačné tímy sú veľmi účinným nástrojom. Podľa rovnakého princípu ako u tímu z inovačného maratónu sa formujú malé, multidisciplinárne a veľmi výkonné organizačné jednotky. Tieto jednotky sa vytvárajú na časovo obmedzenú dobu s cieľom posunúť inovačné úlohy a konkretizovať ich. Sponzorom je vždy osoba s čo najväčšími rozhodovacími právomocami v organizácii.

5 princípov vysvetľujúcich silu tímov rapídnych inovácií

Dobrovoľnosť a multidisciplinarita

Tímy rapídnych inovácií tvoria 4 – 6 motivovaných ľudí, ktorí dobrovoľne pracujú na často zadávaných inovačných úlohách. Nasledujúce je pre úlohu úplne nevyhnutné: úloha musí byť dostatočne jasná, ale aj tak formulovaná otvorene. Samotný tím sa musí skladať ľudí z rôznych oddelení, aby sa zaistila často oslavovaná, ale v praxi veľmi vzácna diverzita tímu (rôzna expertíza jednotlivých členov).

Časový rámec

Tímy rapídnych inovácií dostávajú na svoje úlohy primeraný časový fond, obvykle 3-4 mesiace. Tím definuje, čoho chce v tejto dobe dosiahnuť a vyjasní si konkrétne očakávania so svojím sponzorom. V tomto časovom horizonte členovia tímu pracujú spoločne na zadanej úlohe ideálne na 100%, minimálne však na 25% svojho času. Za týmto účelom sa vytvára pevný záväzok schádzať sa aspoň raz týždenne.

Bojová miestnosť

Po dobu trvania projektu majú tímy rapídnych inovácií vyhradený priestor, ich vlastnú „bojovú miestnosť“. Tu sú všetky výsledky práce viditeľne rozmiestnené, aby mal tím svoje výstupy okamžite na očiach. To znižuje úskalia spojené s neustálymi zmenami kontextu a prispôsobenia sa inej úlohe než svojej každodennej činnosti. Naviac tiež vytvára pocit komunity a spolunáležitosti.

Zdroje

Tímy rapídnych inovácií pracujú len s malým rozpočtom pre potreby vytvorenia jednoduchých prototypov. V prípade, že narazia na bariéry, napríklad v oblasti zdrojov, majú zaistenú priamu cestu, ako ich s pomocou svojho sponzora obísť. To zaručuje, že sa môžu plne sústrediť na prácu súvisiacu s úlohou a všetko, to čo by mohlo brániť pokroku v projekte, je odstránené.

Správne metódy a nástroje

V dnešnej dobe existuje nespočetne veľa metód a nástrojov pre inovačné projekty a agilne riadenia projektov. Po jednoduchom využití vyhľadávača Google je možné nájsť termíny ako Design Thinking, TRIZ, Busiess Model Canvas, Lean Start-Up, Output Driven Innovation, Scrum nebo Kanban. Každá z týchto metód má určitou kontextuálnu silu a je veľmi užitočná pre dosiahnutie pokroku daného projektu. Dôležité je uplatňovať pre príslušné úlohy tie správne metódy bez nutnosti časovo náročných školení – naši skúsení inovační tréneri podporujú tímy ako pri výbere tak pri implementácii správnych inovačných metód.

Dlhodobo udržateľná transformácia

Inovačné tímy postavené na týchto princípoch môžu fungovať neuveriteľne dobre. Členovia tímu sa navzájom motivujú a pracujú na probléme s neutíchajúcou energiou. Sponzori sú ohromený tým, čoho je možné v tak krátkej dobe v rámci vlastnej organizácie dosiahnuť za použitia minimálnych zdrojov.

Tento prístup, ktorý vedie k naštartovaniu transformácie inovačnej kultúry, však vyžaduje nesmierne starostlivú podporu organizačných zmien.

Za prvé, management musí byť zoznámený s postupom, pretože ten vyžaduje aspoň dočasne pozastaviť bežných procesov a pravidiel organizácie. Musí byť vytvorená spomínaná „Bojová miestnosť“ a stanovený rozpočet. Nad tým všetkým vyniká potreba jasného a zrozumiteľného zadania tém a úloh. Rovnako sa odporúča poveriť viac tímov rôznymi úlohami, ktoré formujú novú firemnú kultúru. Paralelné tímy sú pozvané na pravidelné spoločné stretnutia (ideálne raz za štyri týždne) za účelom zdieľania dôležitých projektových informácii.

Tímy rapídnych inovácií vytvárajú výstupy, ktoré je možné využiť pre ďalší produktový vývoj. Naviac je možné vyvodiť veľmi jasné ponaučenie z pohľadu vývoja inovačnej kultúry. Nie je možné tiež opomenúť zamestnancov – členovia tímu rapídnych inovácií – ktorí sú “nakazení” tvorivými myšlienkami a ako veľvyslanci ďalších a nových myšlienok autenticky prispievajú k úspešným výsledkom organizácie.

Autor: Stefan Posch, ICG Managing Partner