Dnešný diel je venovaný téme generovanie koreňových príčin problému. Aj keď, ako vysvetlím nižšie, lepšie by bolo povedať koreňových príčin variability.

Táto téma by mala nasledovať bezprostredne po realizácii procesného mapovania, aby mohol Green Belt alebo Black Belt využiť detailné znalosti a poznatky o procese. Vďaka tomu majú experti v tíme okamžitú a autentickú skúsenosť s tým, ako súčasný proces funguje.

Pre generovanie koreňových príčin problému sa dá využiť technika Fishbone diagramu,  známa tiež ako Ishikawa diagram, diagram Rybej koste alebo diagram príčin a následkov. Vo svojej praxi sa s týmto nástrojom stretávame veľmi často, ale tiež veľmi často vidím, že sa nepoužíva efektívne, prípadne sa používa nesprávne. Pri práci na minulých projektoch som zisti, že tajomstvo úspešného využitia tohto nástroja tkvie v správne položenej otázke. Miesto toho, aby sme sa pýtali, kde je príčina nášho procesného problému alebo kde je príčina defektu či chyby, je oveľa lepšie sa pýtať na príčinu variability procesu či procesného výstupu. Práve vďaka tejto drobnej zmene vo formulácii, naberú expertné tímy do úvahy zásadne iný, pre projekt prospešný, smer. Miesto klasických odpovedí typu: nie sú zdroje, nie je čas, problém je v technológiách alebo v IT, sa dostávame k omnoho podrobnejším a relevantnejším príčinám procesnej variability.

Príklad fishbone diagramu (Ishikawa diagram, diagram Rybej koste, diagram príčin a následkov)

 

Som presvedčený, že správne položené otázky zvýšia kvalitu výstupu celého workshopu.

V ďalšom diele sa zameriame na tému prípravy zberu dát.

Autor: Libor Čadek, ICG