ÚvodAktuality → Ako zo svojich problémov vyťažiť maximum pomocou vedeckého prístupu, alebo podnik je jedno veľké laboratórium

Ako zo svojich problémov vyťažiť maximum pomocou vedeckého prístupu, alebo podnik je jedno veľké laboratórium

10.04.2017

Riešenie problémov by vraj nemala byť žiadna veľká veda. V určitom slova zmysle je to v skutočnosti ale práve naopak. A vôbec – vedeli ste, že PDCA, ako ho poznáme je v skutočnosti PDSA?

Ak mi dáte chvíľku, hneď všetko vysvetlím.

predošlom článku som sa vám pokúsil aspoň trochu priblížiť praktickú časť veľmi efektívnej a obľúbenej metódy, používanej v Leane k efektívnemu riešeniu problémov a k zaisteniu neustáleho zlepšovania, zvanú PDCA (Plan – Do – Check – Act).

Čo je nutné  pripomenúť je to, že PDCA ako také, v sebe skrýva prístupy dva. Teda nie len prístup praktický, tj. metodiku, postupy, poučky a odporúčania, ale zároveň a hlavne aj prístup vedecký.

Tento prístup nám do celého riešenia problémov prináša úplne nový rozmer, vďaka ktorému sme schopní dosiahnuť ešte lepších výsledkov a vymyslieť také protiopatrenia, ktoré zaistia, že sa problém už nevráti.

Tým novým rozmerom je učenie sa vychádzajúce z hlbokého poznania. Teda snažiť sa čo najviac poznať nie len problém, ktorý vznikol, ale aj celý proces, v ktorom problém vznikol, a v ktorom mu bolo umožnené vzniknúť.



Slovo VEDA / VEDECKÝ významový slovník vysvetľuje aj takto: organizovane usporiadané vedomosti o fyzickom resp. hmotnom svete, získané pozorovaním a experimentovaním.


Trochu histórie na začiatok

Na začiatok je treba vás trochu zmiasť a povedať, že PDCA a PDSA sú a zároveň nie sú dve rozdielne metódy. Predovšetkým majú rovnaký základ, a čo oba tieto štruktúrované prístupy spája je práve onen vedecký prístup, na ktorom sú založené a Dr. William Edward Deming.

PDCA, resp. PDSA sa tiež niekedy hovorí DEMINGOV CYKLUS, pretože to bol W. E. Deming, kto túto metodiku „preslávil“. Koncept vtedy prevzal od Waltera A. Shewharta, ktorý v roku 1939, vo svojej knihe Statistical Method from the Viewpoint of Quality Control, predstavil líniový, 3-krokový koncept neustáleho zlepšovania, ktorý on sám neskôr zmenil na cyklický.

Ako tvrdil Shewhart, nechal sa inšpirovať z konceptov zverejnených v roku 1620 Francisem Baconem a učením Galilea Galileja, ktorý svojím kombinovaním matematiky a navrhnutých experimentov v podstate položil základy moderného vedeckého prístupu.

Vráťme sa ale k Demingovi a PDCA. Tento názov vznikol po jeho prednášaní o vtedy novom Demingovom cykle v Japonsku, počínajúc r. 1950, kedy práve Demingovi japonskí poslucháči, neskôr nezávisle na Demingovi, fáze tohto cyklu zjednodušili na dnes známe Plan – Do – Check – Act.

Deming sa o svojom cykle ako o PDCA dokonca vraj ani nikdy nezmienil. Neskôr o ňom hovoril skôr ako o Shewhartovom cykle – podľa W. A. Shewharta.

Japonský preklad pre fázu Chcek (kontroluj), teda Kanri (z Jap.), vtedy síce podtrhával nutnosť kontroly svojich postupov a efektu protiopatrení na dosiahnutie cieľových metrík, ale podľa Deminga nevystihoval tento vývoj dostatočne jeho skutočnú myšlienku a označil Japonské PDCA za úplne iný koncept než bol reprezentovaný jeho Shewhartovým cyklom.

 Touto myšlienkou bolo práve učiť sa. Získavať vedomosti, vďaka ktorým budeme následne schopní povedať, či zmena, ktorú vykonáme, skutočne v budúcnosti povedie k zlepšeniu.

Doktor Deming konečne pocítil nutnosť sa odlíšiť, a tak sa v roku 1993 z Deming-Shewartovho cyklu zrodilo PDSA s fázami Plan – Do – Study (Študuj) – Act.

PDSA – vedecký prístup

S nástupom PDSA naberá prístup, s akým riešime problémy a projekty, nové rozmery.

Obecne špecifickým postupom vedeckého prístupu je pozorovanie, kladenie otázok ohľadne pozorovaného, formulácia hypotéz, testovanie hypotéz pomocou experimentov a vyvodzovanie záverov resp. reformulácia hypotéz.



HYPOTÉZA je predpokladané vysvetlenie určitého fenoménu, u ktorého existuje predpoklad, že sa dá merať – teda že túto hypotézu môžeme overiť a potvrdiť, alebo vyvrátiť.


Musíme si uvedomiť, že nikdy nejdeme do zmeny s vedomím úplne istého zlepšenia. Vždy existuje možnosť, že sa mýlime, že niečo nevieme – jednáme na báze hypotéz.

K tomu. Aby sme formulovali čo najpravdepodobnejšiu hypotézu, teda aby sa naše predpoklady splnili s čo najväčšou pravdepodobnosťou, je treba toho o našom procese a probléme vedieť čo najviac. Znížiť možnosť chyby na minimum.

Ale ako na to?

Metóda PDSA predpokladá, že každé protiopatrenie je experiment, nie však konečné riešenie.

Každá akcia, ktorú zvolíme k útoku na koreňovú príčinu problému, demonštruje, ako veľmi náš súčasný stav skutočne poznáme, a ako moc problému rozumieme.

Potom, namiesto obyčajnej kontroly toho, či a k akému veľkému zlepšeniu po aplikácii protiopatrenia došlo (tak ako je tomu v prístupu PDCA) sa PDSA zároveň snaží budovať a rozvíjať znalostnú základňu riešiteľov spätným porovnaním očakávaného zlepšenia oproti zlepšeniu, ktoré bolo skutočne dosiahnuté.

Pýtame sa: „Dosiahli sme implementáciu protiopatrenia očakávaného zlepšenia?“, „Prečo áno? Prečo nie?“, „Čo ešte o súčasnom stave nevieme?“, „Čo nevieme o probléme?“ apod.

 Prístup PDSA je v podstate výukový program rozvoja ľudí skrz neustále štúdium procesov, problémov a efektu zvolených akcií. Prístup, ktorý rieši staré problémy a umožňuje nachádzať nové. A práve likvidácia starých a riešenie nových problémov je pravou známkou rozvoja.

Ako hovoril George Bernard Shaw:

 

Veda nikdy nevyrieši problém,
bez toho aby nevytvorila desať ďalších.

 

Čím lepších riešiteľov podnik má – čím viac ľudia svojim procesom rozumejú – tým efektívnejšie sú ich protiopatrenia, tým lepšie problémy riešia a tým udržateľnejšia je dosiahnutá zmena.

Pokiaľ sa chcete dozvedieť viac o tom, ako začleniť vedecký prístup do svojich riešení problémov, ako rozvíjať seba a svojich ľudí a ako lepšie porozumieť metóde PDSA. Tak práve vám by mohlo pomôcť školenie A3/PDCA – Problem Solving Expert.

Vyťažte zo svojich problémov maximum! Začnite riešiť svoje problémy a projekty pomocou metodiky doktora Deminga a rozvíjajte svoje schopnosti k dosiahnutiu lepších a udržateľných výsledkov.

Viac informácií nájdete tu.

Autor: Josef Procházka, ICG Slovakia

 
 

Kalendár školení

Kontakty

ICG Slovakia s. r. o.
HUB Bratislava
Černyševského 10
Bratislava - Petržalka
851 01 
Telefón:
+421 902 453 437
Email:
office(at)integratedconsulting.sk